Keď zostanete v mojom slove, v pravde ste mojimi učeníkmi a poznáte pravdu, a pravda vás vyslobodí. Ján 8:31-32

  MOJE


SVEDECTVO

Vyrástol som v malej obci západného Slovenska v katolíckej rodine. Absolvoval som náboženskú výchovu katolíckej cirkvi, a prešiel som cez sviatosť krstu, svätého prijímania a birmovania, ale Boha som nepoznal. Chodil som do kostola na omše, na spovede a slúžil som aj ako miništrant, ale evanjelium mi nepovedali.  Keď som dosiahol 15 rokov, takmer som prestal veriť v Boha a prevážil u mňa vedecký ateizmus zo školských lavíc. K mojim detským hriechom neposlušnosti sa pridružili tie dospelácke. Začal som trochu fajčiť,  príležitostne piť alkohol, chodiť na diskotéky, škaredo rozprávať a pod. Myslím, že som sa postupne dostával na šikmú plochu. Osemdesiate roky sa končili a ja som sa práve vrátil z povinnej základnej vojenskej služby. Prišla nežná revolúcia a budúcnosť sa stala pre mňa neistá. Ja som pokračoval vo svojom hriešnom živote, tak ako som bol zvyknutý. Zmenil som niekoľko krát zamestnanie a pretĺkal som sa životom. Keď som bol na návšteve u kamoša, tak jeho mama mi niečo hovorila o Ježišovi. Nerozumel som jej, čo odo mňa chce. Niekedy neviem povedať nie a tak som prijal jej pozvanie na akúsi skupinku. A tak sa stalo, že jedného dňa vo februári 1992 som sa ocitol večer na domácej skupinke kresťanov.  Do dnes neviem a nechápem, prečo som súhlasil s jej pozvaním a išiel som tam. Na tej skupinke hrala jedna žena na gitaru a spievali náboženské piesne. Nikto mi nič nehovoril a nevnucoval. Niečo sa však stalo. Niečo sa tam dotklo môjho srdca a ja som začal plakať. Začali sa za mňa modliť a v modlitbe ma viedli k Ježišovi. Stalo sa tam niečo zvláštne. Ani neviem ako a prečo som uveril v Boha a prijal som úprimne srdcom Pána Ježiša Krista. Na tú skupinku som začal chodiť pravidelne, lebo som chcel, niečo ma tam ťahalo. Začal som čítať Bibliu a počúvať kázne a vyučovania o Ježišovi. Moja viera v Boha rástla úmerne s poznaním Biblie a môj charakter sa začal meniť. Všetko sa postupne zmenilo. Začalo mi záležať na sebe a na druhých. Zobral som zodpovednosť za svoj život pred Bohom a žijem len z Jeho milosti. Rozhodol som sa dať sa pokrstiť ponorením do vody, hneď v tom roku, v ktorom som sa obrátil a následne som začal druhých ľudí volať k prijatiu Pána Ježiša. Dnes viem, že celé moje prijatie Pána Ježiša bolo znovuzrodenie v réžii Ducha Svätého. Lebo iba On svedčí o pravde a usvedčuje z hriechu. Som hriešnik, stratený syn, nad ktorým sa zmiloval nebeský Otec a dal sa mu poznať, skrze svojho Syna Pána Ježiša Krista. Do dnes nechápem prečo.

               Ničím som si Božiu milosť nezaslúžil.