Vyrieši neprávosť napomínanie?

18.12.2018

Žijeme v dobe, o ktorej Pán Ježiš povedal:

"A pretože sa rozmnoží neprávosť, v mnohých vychladne láska." Mt 24:12

"Nájde Syn človeka vieru na zemi, keď príde?" Lk 18:8

Neprávosť znamená nespravodlivosť alebo nevymožiteľnosť práva. V dnešnej dobe mnoho ľudí má konkrétnu skúsenosť s neprávosťou v spoločnosti. Mnoho ľudí bojuje s neprávosťou na uliciach prostredníctvom štrajkov a protestných zhromaždení. Ľudia si najskôr zvolia svojich politikov a následne proti nim štrajkujú. Žijeme v začarovanom kruhu neprávosti a táto neprávosť spôsobuje vychladnutie lásky. Nedostatok lásky vedie mnohých k násilným činom. Žijeme v dobe, kde sa nikto nemôže cítiť na ulici bezpečne, pretože príliš mnoho ľudí je kvôli neprávosti nahnevaných. Tento hnev často prenášajú na úplne nevinných ľudí. Nevinní ľudia sú terčom neprávosti a hnevu. Napokon sa sami stanú nahnevanými a tiež sa zúčastnia na konaní neprávosti. Nedostatok lásky kvôli neprávosti spôsobuje hnev, neodpustenie, frustráciu, brutalitu, apatiu atď. Každý prežíva svoju neprávosť individuálne.

Neprávosť zažívame aj v cirkvi, ktorá toleruje hriech. V cirkvi sa hriešnik ľahko skryje pretože v cirkvi nie je záujem niekoho napomínať. Cirkev potrebuje ľudí pre svoju ekonomickú existenciu. Bez ľudí nemá cirkev opodstatnenie. Konkurencia voči cirkvi je obrovská. Veď tu máme masu ľudí, ktorí k svojmu životu cirkev vôbec nepotrebujú. Máme tu aj mnoho konkurenčných duchovných skupín, ktoré ponúkajú spiritualitu budhizmu, hinduizmu či šamanizmu. Samotné kresťanské cirkvi súperia medzi sebou o ľudí v členskej základni. Boj o dušu človeka prebieha dnes v atmosfére neprávosti, nedostatku lásky a povrchnej viery.

Cirkev tento boj prehráva a napĺňa sa proroctvo o úzkej a širokej ceste:

Vchádzajte tesnou bránou, lebo široká brána a priestranná cesta vedie do zatratenia a mnoho je tých, čo cez ňu vchádzajú. Aká tesná je brána a úzka cesta, čo vedie do života, a málo je tých, čo ju nachádzajú! Mt 7:13-14

Väčšina ľudí kráča po širokej ceste do zatratenia. Úlohou cirkvi je pomôcť ľuďom, aby vstúpili na úzku cestu, ktorá vedie do života.

Ako však môže cirkev pomôcť ľuďom, ak toleruje neprávosť priamo vo svojom vnútri? Mnohí kresťania žijú v stave vychladnutej lásky. Žijú v náboženskom stave bez skutočnej viery. V cirkvi sa toleruje mnoho hriechov. Ľudia nedodržiavajú svoje sľuby. Nemajú záujem sa spoločne modliť a spoločne zápasiť proti hriechu. Svetská pohodlnosť víťazí nad láskou a vierou. Tento vnútorný boj prežívajú kresťania už od prvého storočia nášho letopočtu. Preto nájdeme v Písme mnoho napomínania. Kto číta Bibliu s porozumením a nechá sa cez Písmo napomínať, ten má svoj vnútorný boj vyhraný a kráča po úzkej ceste. Mnoho ľudí však nečíta Bibliu s porozumením a preto potrebujú učiteľov na vyučovanie Písma a duchovných bratov (a sestry) v cirkvi na napomínanie.

Pozrime sa teraz do Písma, aby sme sa naučili riešiť neprávosť v cirkvi.

  • Napomenutie bezbožného

Kto je bezbožný? Kto neverí v Boha alebo verí, ale neposlúcha Boha, odmieta spasenie skrze Božie evanjelium.

Keby som povedal bezbožnému: Istotne zomrieš! a nenapomenul by si ho ani by si nehovoril, aby si napomenul bezbožného a odvrátil ho od jeho bezbožnej cesty zachrániť jeho život, ten bezbožný zomrie pre svoju neprávosť, ale jeho krv budem vyhľadávať z tvojej ruky. Ez 3:18

Kto odmieta evanjelium, odmieta svoje spasenie a istotne zomrie.

Lebo sa nehanbím za evanjelium Kristovo, lebo je mocou Božou na spasenie každému veriacemu, Židovi predne i Grékovi. Lebo spravodlivosť Božia sa v ňom zjavuje z viery vo vieru, ako je napísané: Ale spravodlivý bude žiť z viery. Lebo hnev Boží sa zjavuje s neba na každú bezbožnosť a neprávosť ľudí, ktorí zadržujú pravdu neprávosťou, pretože to, čo sa môže vedieť o Bohu, je im zjavné, pretože im to Boh zjavil. Rim 1:16-19

Hlásaním evanjelia napomíname bezbožného!

Ale ty, keď napomenieš bezbožného, a neodvráti sa od svojej bezbožnosti a od svojej bezbožnej cesty, on zomrie pre svoju neprávosť, ale ty si vyslobodil svoju dušu. A keby sa odvrátil spravodlivý od svojej spravodlivosti a páchal by neprávosť, a ja by som položil pred neho úraz, aby sa potkol a klesol, on zomrie; pretože si ho nenapomenul, zomrie pre svoj hriech, a nebudú sa spomínať skutky jeho spravodlivosti, ktoré kedy učinil: ale jeho krv budem vyhľadávať z tvojej ruky. Ale ty, keď ho napomenieš, spravodlivého, tak aby nehrešil spravodlivý, a nehrešil by, istotne bude žiť, pretože sa dal napomenúť, a ty si vyslobodil svoju dušu. Ez 3:19-21

Evanjelium je prostriedok napomínania bezbožných ľudí. Cirkev, ktorá nehlása evanjelium v duchu a v pravde, nemá duchovnú moc k záchrane bezbožných ľudí. Ľudia neprijímajú evanjelium, keď vidia, že ten, kto hlása evanjelium ho sám nežije. Nedá sa hlásať evanjelium bez modlitebnej podpory a osobnej svätosti, ktorá je cestou k zmocneniu Duchom Svätým. Cirkev bez duchových darov je ako žiarovka bez elektriny. Nesvieti. 

  • Napomínanie tých čo evanjelium prijali

Viera v evanjelium nie je o prosperite, ale o vytrvalosti v ťažkostiach. Byť odvážny vo viere tam, kde bezbožný zlyháva.

A keď dokončili evanjelizáciu v tom meste a získali mnohých učeníkov, vrátili sa do Lystry, do Ikonie a do Antiochie upevňujúc duše učeníkov a napomínajúc ich, aby vytrvali vo viere, a hovorili, že musíme cez mnohé súženia vojsť do kráľovstva Božieho. Sk 14:21-22

Napomenutie apoštola Títa

 .....takže sme museli napomenúť Títa aby, ako bol tam prv započal, tak i dokonal vzhľadom na vás i túto milosť. 2Kor 8:6 Ale vďaka Bohu, ktorý dáva tú istú snahu za vás do srdca Títovho, že prijal napomenutie a súc snažnejší odišiel k vám zo svojej vlastnej vôle. 2Kor 8:16-17

Vidíme, že apoštoli sa napomínali medzi sebou. Písmo nezverejňuje v čom bol Títus napomenutý, ale vidíme, že išlo o evanjelizáciu na Kréte ako sa dočítame v liste Títovi. Zrejme Títus prežíval osobný vnútorný boj. Možno mal úplne iné plány ako na Kréte riešiť cirkevné zbory. Kréťania boli lenivý a pohodlný, takže Títus mal ťažkú úlohu urobiť z týchto pohodlných ľudí kresťanov, ktorí sa pravidelne modlia a ktorí sa snažia o duchovné dary. Vidíme však, že Títus prijal napomenutie a z vlastnej vôle sa rozhodol ísť na Krétu a konať tam službu v cirkvi. 

Pre každého z nás je veľmi potrebné zachovať sa ako Títus, ak chceme zvíťaziť vo svojom vnútornom boji v prospech duchovnej služby akým je modlitba a život podľa pravdy evanjelia.

Boh nás cez Písmo vyslovene prosí, aby sme zniesli napomenutie. 

Ale vás prosím, bratia, zneste slovo napomenutia, lebo i tak som vám len krátko písal. Hebr 13:22

Milovaní, snažiac sa, ako len môžem, písať vám o našom spoločnom spasení prinútený som vám napísať a napomenúť vás, aby ste zápasili za vieru, raz danú svätým. Júda 1:3 

Ako sa napomínať? Nie nadávkami, nie ohováraním, nie v hneve! Slovom Kristovým!

Slovo Kristovo nech prebýva vo vás bohato vo všetkej múdrosti; učiaci a napomínajúci sa žalmami, hymnami a duchovnými piesňami v milosti spievajúci vo svojom srdci Pánovi. A všetko, čokoľvek robíte slovom alebo skutkom, všetko robte v mene Pána Ježiša ďakujúc Bohu a Otcovi skrze neho. Kol 3:16-17

Každé písmo, vdýchnuté Bohom, je aj užitočné na vynaučovanie, karhanie, naprávanie, na výchovné káznenie v spravodlivosti, aby bol človek Boží dokonalý, ku každému dobrému skutku pripravený. 2Tim 3:16-17

Motiváciou k napomínaniu je láska! V láske a duchovným darom!

Stíhajte lásku a snažte sa horlivo o duchovné dary, ale viacej, aby ste prorokovali. Lebo ten, kto hovorí jazykom, nehovorí ľuďom, ale Bohu, lebo nikto nerozumie, ale duchom hovorí tajomstvá. No, ten, kto prorokuje, hovorí ľuďom na vzdelanie, napomenutie a potešenie. 1Kor 14:1-3 

Písmo nám prikazuje, aby sme sa navzájom napomínali. Kto sa vyhýba napomínaniu, ten sa podieľa na rozmožovaní neprávosti. Cirkev je miesto, kde sa navzájom pozorujeme, nie preto, aby sme jeden druhého odsúdili, ale preto, aby sme si našli pre toho druhého čas navzájom. Vzájomná láska a záujem vyžaduje náš čas. Vyžaduje si to nájsť si čas na pobyt v cirkvi na vzájomné navštevovanie sa a najmä na spoločné modlitby. Napomínať sa nedá bez odpustenia. Skôr ako ideme niekoho napomenúť musíme mu vopred odpustiť. Avšak napomínanie musí obsahovať v sebe pravdu evanjelia a motiváciu pomôcť. Písmo nám aj prikazuje, aby sme napomínanie prijímali. Kto odmieta napomínanie odmieta byť synom či dcérou nebeského Otca.

Preto sa napomínajte navzájom a vzdelávajte jeden druhého, ako aj robíte. 1Sol 5:11 A prosíme vás, bratia, napomínajte neriadnych, posmeľujte malomyseľných, ujímajte sa slabých a buďte zhovievaví ku všetkým. 1Sol 5:14 Ale sa napomínajte každý deň, dokiaľ sa volá: dnes, aby nebol niekto z vás zatvrdený zvodom hriechu; Hebr 3:13 A pozorujme sa navzájom tým cieľom, aby sme sa roznecovali k láske a k dobrým skutkom neopúšťajúc svojho zhromaždenia, ako majú niektorí obyčaj, ale napomínajúc sa, a to tým viacej, čím viacej vidíte, že sa blíži ten deň. Hebr 10:24-25 Ešte ste sa nesprotivili až do krvi v boji proti hriechu a zabudli ste na napomenutie, ktoré vám hovorí ako synom: Môj synu, nepohŕdaj kázňou Božou a ani nezomdlievaj, keď si ním káraný!? Lebo koho Boh miluje, toho kázni, a švihá každého, koho prijíma za syna. Ak znášate kázeň, Boh sa vám dáva ako Otec synom. Lebo kdeže je nejaký syn, ktorého by nekáznil otec? Ale ak ste bez kázne, ktorej sa stali účastní všetci, vtedy ste cudzoložňatá a nie synovia. A potom: svojho tela otcov sme mali za kázniteľov a ostýchali sme sa; či sa tedy o mnoho viacej nepodriadime Otcovi duchov, aby sme žili?! Hebr 12:4-9 

K čomu nás vedie Písmo? Zhrnutie:

  • Napomínať bezbožného a snažiť sa odvrátiť ho od neprávosti hriechu!
  • Napomínať bratov, aby vytrvali vo viere! Aby zápasili za vieru!
  • Napomínať sa, pozorovať sa, povzbudzovať sa a vzdelávať sa navzájom s cieľom: roznecovania sa v láske, konať dobré skutky, neopúšťať zhromaždenie, čiže mať účasť na živote cirkvi (modlitby, bohoslužby, evanjelizácie, vyučovania a pod.)
  • Napomínať neporiadnych!
  • Napomínať každý deň, aby nezostal napomínaný v hriechu!
  • Napomínať sa tým viacej, čím viacej sa blíži ten deň (deň druhého príchodu Pána Ježiša Krista)!
  • Byť ochotný zniesť slovo napomenutia!
  • Prijať napomenutie a z vlastnej vôle robiť veci inak, po napomenutí!
  • Napomínať sa z lásky, skrze duchovné dary a slovom Kristovým!
  • Napomenutie nás má viesť k dokonalosti Krista!