Projekt Godzone vo svetle Písma.

03.04.2018

Na webe som našiel názor katolíka na projekt Godzone. S týmto názorom v podstate súhlasím, aj keď charizmatické učenie projektu Godzone porovnáva s učením katolíckej cirkvi.
Autor by mal tiež dodať, že samotné katolícke učenie, (napr. mariánsky kult a mariánske alebo eucharistické zázraky, ktoré sa šíria v katolicizme), taktiež nemá relevantný základ v Božom slove.
Zázraky uzdravenia sa v cirkvi dejú aj dnes, pretože Boh a jeho evanjelium sa nemení. Ale nedejú sa v masovom merítku pre nedostatok viery, resp. nedostatok identity s Kristom, resp. s postavením Božieho dieťaťa, ako tvrdí letničná resp. charizmatická teológia Hnutia viery či cirkvi Béthel.
Tento katolícky autor profesionálne dokladá z Písma, že nevyriešené choroby a utrpenie existovali aj v čase pôsobenia Ježiša Krista na Zemi a v prvotnej cirkvi. Odmietať, plošne pre všetkých veriacich, zmieriť sa so svojím zdravotným stavom alebo iným utrpením, resp. odmietať zmieriť sa s hriešnym stavom sveta za každých okolností, pokladá autor za nebiblické. 
Myslím, že má pravdu. Veď Božie slovo dosvedčuje, že každý musí prejsť ohňom utrpenia, aby sa osvedčila jeho viera, a že svet sa ani na základe hlásania evanjelia nezmenil a nezmení. Pán Ježiš predpovedá prenasledovanie a nenávisť voči kresťanom a nepredpovedá, že Božie kráľovstvo na Zemi nastane na základe resp v dôsledku hlásania evanjelia. 
Každý človek môže do určitej miery zvíťaziť nad svojím zdravotným stavom a môže nájsť vo viere (dokonca aj v inom okultnom náboženstve) dokonalé uzdravenie, ale nikto si nemôže zázračné uzdravenie u Boha automaticky nárokovať. Myslím, že víťazstvo je aj to, keď sa niekto naučí plnohodnotne žiť, napriek tomu, že nie je plnohodnotne uzdravený alebo zbavený životného trápenia.
Milovať a veriť v Boha aj keď nás neuzdravil, aj keď nás postihlo rodinné nešťastie alebo zasiahlo prenasledovanie, vojna či prírodná katastrofa je naozaj ťažké, ale biblické. 
Toto biblické stanovisko popiera projekt Godzone, či projekt konvokácie a každý projekt či konferencia, ktorá je pod vplyvom učenia Béthel Church, učenia s prvkami ekumenického hnutia a s prvkami hnutia New Age.
Majte "víťazný" deň, hlásajú učitelia z Béthel Church. Víťazný v úvodzovkách pretože, dobre vieme, že nie každý deň prežívame víťazstvo, radosť, pokoj alebo inú blaženosť.

Krátka reflexia k projektu Godzone a k teológii zboru Béthel.
(text prevzatý od člena katolíckej cirkvi)

Projekt Godzone je zameraný na evanjelizáciu mladých ľudí na Slovensku, na ohlasovanie evanjelia moderným, kreatívnym a atraktívnym spôsobom. Formu ohlasovania, zvolenú organizátormi projektu, nie je na tomto mieste potrebné teraz skúmať. Ťažisko pozornosti je vhodné upriamiť na skutočnosť, že obsah posolstva je v mnohom poznačený a preniknutý teológiou zboru Bethel v meste Redding v Californii, ktorý je akýmsi zdrojom inšpirácie a s ktorým je projekt svojím spôsobom spojený.

Zbor Bethel vo svojom internetovom obchode ponúka dva balíky s názvom Enter the God Zone od Heather Thompson, každý obsahujúci po šesť vyučovaní pre deti o Božej prítomnosti, jej prejavoch, medzi ktoré patria aj uzdravovanie a zázraky, o ktorých bude reč ďalej. Učenie o Božej prítomnosti, chápané v duchu silne katafatickej teológie imanencie, a jej nadprirodzených prejavoch tvoria podstatnú časť teológie Bethelu.

Heslo Enter the GodZone sa v obmenách objavuje ďalej: v cieľoch projektu Godzone - "Vstúpiť do Božieho kráľovstva" alebo "Budovať generáciu KIOBK", ktorej budovanie zachytáva aj DVD, ktoré si môžete zakúpiť za 3 €.

Je nutné poznamenať, že práve uvedené môže niekto odmietnuť ako číru špekuláciu, že väzba na Bethel, ktorá je v súčasnosti evidentná, v čase vzniku projektu ešte neexistovala. Pripusťme, že heslá, šírené v slovenskom projekte, ktoré doteraz neboli kresťanom v našich zemepisných šírkach nejako blízke a za ktorými sa skrýva špecifický obsah, koherujú so sloganmi Bethelu s rovnakým pojmovým obsahom naozaj iba náhodou.

Ďalšou skutočnosťou je ponuka kníh na internetovom Godzone shope. Vzhľadom na to, že Godzone chce byť evanjelizačný projekt, prinášajúci prebudenie, ponúkané knihy svedčia o tom, akým smerom chce ľudí ďalej formovať, a čo ponúka v živote viery tým, ktorých oslovila niektorá evanjelizačná akcia. Aktuálne sa v ponuke internetového obchodu nachádza pätnásť titulov. Pred nejakým časom to bolo prvých sedem aktuálnej ponuky: To od Craiga Groeschela, zakladateľa zboru LifeChurch, považového za druhú najväčšiu cirkev v USA, modlitbový zápisník Božie mená, Slovo - Nový zákon a ďalšie štyri od Billa Johnsona, pastora zboru Bethel: Niesť jeho prítomnosť, Když nebe pronikne na zem, Nadprirodzená moc premenenej mysle a Nadprirodzený život kráľovských detí (napísaná v spolupráci s Krisom Vallottonom, jedným z lídrov a prorokov zboru Bethel, spoluzakladateľom Školy nadprirodzenej služby v Betheli). V aktuálnej ponuke môžeme nájsť ďalej i titul Kultúra úcty, ktorého autorom je Danny Silk, samozrejme, jeden z pastorov zboru Bethel.

Sympatie voči Bethelu však napokon nie sú ničím skrývaným - účastníkom projektu je teológia razená Bethelom i z radov katolíkov ponúkaná bez akéhokoľvek kritického filtra a upozornenia na prinajmenšom kontroverzné body. Vedúce osobnosti považujú väzby na Bethel za bezproblémové, keďže treba hľadať, čo nás spája, a môžeme sa inšpirovať. Na otázku, čo by obrátený mladý človek, prípadne prebudený katolík, mal z učenia Bethelu prijať a čo už nie, mne osobne nikto nevedel odpovedať. Hneď po vstupe do Božej zóny je cieľom Godzone "oboznámiť ľudí s tým, kam môžu prísť po tom, ako sú oslovení posolstvom evanjelia." Spomínaná literatúra je teda v tomto smere viac ako veľavravná, zvlášť keď si uvedomíme, že ani katolícki vedúci miestnych spoločenstiev nevedia určiť, čo vlastne sami z Bethelu prijímajú a čo už nie (za predpokladu, že takéto rozlišovanie a tieto dve množiny vôbec existujú a nehovoríme iba o prvej z nich).

Bill Johnson a jeho manželka Beni slúžia rastúcemu počtu zborov, ktoré s nimi vytvorili partnerské vzťahy za účelom obnovy. Táto apoštolská sieť prechádza hranicami denominácií v budovaní vzťahov, ktoré umožňujú lídrom cirkví kráčať v čistote a v moci. Základom učenia Billa Johnsona a Bethelu je kráčanie v Božej prítomnosti a prežívanie Božieho kráľovstva, ktoré ohlasoval Ježiš Kristus. Učenie o Božom kráľovstve, s prvkami Kingdom Now teológie, sa odvoláva na biblické správy o zázrakoch, konaných rukami apoštolov, ktorí plnili Kristov misijný príkaz a s mocou ohlasovali príchod Božieho kráľovstva. Pri stvorení človek dostal poslanie vládnuť v stvorenom svete, ale túto svoju moc Adam stratil, keď ju hriechom odovzdal diablovi. Kristus moc nad svetom, ktorou diabol disponoval, keďže pri pokúšaní Ježiša ňou operoval, znova vydobyl svojou smrťou na kríži a odovzdal ju ľuďom, kráľovským deťom. Ježiš niesol naše bolesti a choroby, jeho krv zaplatila za všetky hriechy a všetky zázraky, v dôsledku toho my už tieto choroby nemusíme trpieť, lebo nikdy ani neboli Božou vôľou, ako to Ježiš dokazoval, keď všetkých uzdravoval, a kresťania sú teda povolaní ohlasovať Kráľovstvo a odstraňovať v nadprirodzenej moci všetky choroby, lebo Božia vôľa ohľadom nich je zjavná v Kristovom zmŕtvychvstaní.

Bethel Church ponúka niekoľko škôl a vyučovaní v rôznej dĺžke trvania. Viacerí veriaci zo Slovenska ponúkané školy absolvovali. Odpoveď na otázku ohľadom účasti lídrov katolíckych spoločenstiev našich diecéz na sv. omši a potreby stretnutia sa s Ježišom vo sviatostiach počas škôl v Betheli je hmlistá, aspoň na základe odpovedí osôb, ktoré s týmito lídrami sympatizujú. Jedná sa síce o vyjadrenia, alebo skôr nevyjadrenia, z druhej ruky, no v tom prípade zas prirodzene vyvstáva otázka o osobnom príklade a svedectve, keďže tento aspekt je v projekte Godzone mimoriadne silný. Argumentácia, v ktorej by sa operovalo ťažkosťami vyhľadať katolícky kostol, vyznieva s precestovaním niekoľko tisíc kilometrov na západné pobrežie USA a existenciou googlu absurdne, rovnako ako vynechanie bohoslužieb kvôli programu alebo prekážkam, kladeným zo strany zboru. Čo človeku osoží, keby aj celý svet získal...

Nie je mi známe, aký je presný obsah týchto vyučovaní v Betheli a nakoľko si sami lídri vedia obhájiť vôbec sami pred sebou dvetisícročnú, katolícku hermeneutiku Písma a svoju vieru. Je teda otázne, či učenie a výklad Písma, ktorý sa šíri medzi mladými, je totožné s učením Bethelu alebo sa skôr jedná o nepochopené a do extrému preexponované princípy bethelského prístupu k Písmu, zázrakom, uzdraveniam, realite vykúpenia, Božieho kráľovstva už tu (s prehliadnutím, respektíve úplným opomenutím "ešte nie"), Ježišovej smrti a celkovej realite sveta. 

Najlepšie to snáď vyjadruje heslo "ako v nebi, tak i na zemi", ktoré sa s kontroverzným výkladom šíri i vďaka kapele GodKnows, jedného z menších spoločenstiev Piaru v Prievidzi: Ježiš nás naučil modliť sa "ako v nebi, tak i na zemi" a keďže v nebi nie je hriech, smrť, bolesť, choroba, nedostatok, má tomu tak byť aj na zemi, ani tu nemá byť choroba, bolesť a nedostatok. Ak sa takéto niečo vyskytuje, nie je to od Boha, Ježiš za to všetko už zaplatil, niesol to za nás a v Božej moci treba tieto skutočnosti lámať a posielať preč - treba sa modliť za uzdravenia, lámať choroby a pod., prípadne že tieto nadprirodzené veci prirodzene sprevádzajú tých, ktorí uverili. Navyše, v misijnom príkaze to Ježiš poveril robiť svojich učeníkov a členovia kapely po krátkej expozícii tohto učenia na worship koncertoch následne vyslovujú proroctvá a slová poznania o práve prebiehajúcich uzdraveniach, ktoré sa dejú i na ich modlitebných stretnutiach, ako o tom svedčia. Toto učenie o Kráľovstve a pochopenie frázy "ako v nebi, tak i na zemi" člen kapely, projektom Godzone uznávaný učiteľ, súhrnne vyjadruje napríklad vo svojom blogu i vo vyučovaní v Godzone magazíne.

Viac svetla do otázky, či je takto chápané Kráľovstvo iba do dôsledkov dohnané učenie Bethelu alebo ide vlastne o jeho slovenskú jazykovú mutáciu vnáša oficiálna stránka zboru Bethel: Božie konanie Billa priviedlo k hlbšiemu pochopeniu frázy "ako v nebi, tak i na zemi". Nebo je vzorom pre náš život a službu. Ježiš žil s týmto princípom a robil iba to, čo videl robiť svojho Otca. Naučiť sa rozpoznávať prítomnosť Ducha Svätého a spôsob, ako ho nasledovať, nám umožní konať Kristove skutky a ničiť skutky diabla. Uzdravenia a oslobodenie sa musia opäť stať bežným vyjadrením tohto evanjelia moci. Bill a rodina zboru Bethel prijala túto tému pre svoj život a službu. Uzdravenia, od rakoviny až po zlomené kosti, od porúch učenia až po uzdravenie emócií, sa dejú pravidelne. Toto je chlieb detí. Tieto Božie skutky sa neobmedzujú na stretnutia obnovy. Cirkev sa učí, ako toto pomazanie priniesť do škôl, pracovísk a do susedstiev s podobnými výsledkami. Bill učí, že svetu dlhujeme stretnutie s Bohom a že evanjelium bez moci nie je evanjelium, ktoré ohlasoval Ježiš.

Na Slovensku takéto pochopenie Božieho kráľovstva a Ježišovho príkladu vyústilo do sloganov a slovných spojení s mierne militantno-triumfalistickým podfarbením, ktoré vyjadrujú víťaznú mentalitu a identitu Božích detí: armáda Kráľa, kráľovský syn, dcéra, generácia, ktorej ide o Božie kráľovstvo, kráčať v moci a pod. Sami o sebe správne tituly, podobne tiež viaceré aspekty Johnsonovho učenia, sa však v praxi realizujú v prežívaní, založenom na emóciách, túžbe po materiálnom a konkrétnom vyjadrení duchovných skutočností napriek svojej naoko mimoriadne spirituálnej koncepcii viery) a manifestácii Božej prítomnosti.

Napr. zo spoločenstva SP odišla členka po tom, ako sa neustále zdôrazňovalo, že musí prežívať zázraky. Kto ich neprežíva, je v podstate "mimo". Často sa prejavuje nezrelosť členov takto založených spoločenstiev na ľudskej rovine - ak niekto prežíva konkrétny ľudský, sociálny alebo duševný problém, ťažkosť, je implicitne odsudzovaný pre svoju neveru - reálna ustarostenosť a snaha hľadať dostupné ľudské riešenia svedčí o malej viere, takýto človek nežije víťaznú mentalitu Božieho dieťaťa, že Boh sa o všetko stará. Zdravotné problémy sa často riešia zavesením statusu na sociálne siete s prosbou o modlitbu za rôzne choroby. Je otázkou, nakoľko sa jedná o ľudskú nezrelosť a nakoľko o ovocie formácie.  

Treba tu povedať, že mladých najviac mätie to, že Johnson často a na prvý pohľad pádne argumentuje Písmom, keď poukazuje na miesta s vyjadreniami, ktoré zjavne potvrdzujú jeho koncepciu. Za touto konfúziou stojí fakt, že vyjadrenia a pojmy sú ponúkané ako už interpretované - teda s takým pojmovým obsahom, ktorý je v prospech jeho ponímania. Úsmevnou je totiž skutočnosť, že často presne tie isté verše (nielen) katolícka hermeneutika používa zas na to, aby zdôvodnila svoje protikladné stanoviská. Napokon, nachádzame sa pri samom probléme interpretácie Božieho zjavenia, keďže otázkou a problémom je vždy iba interpretácia, interpretačný kľúč Božieho slova.

Častým javom v slovenskom hnutí je pseudo-profetizmus (napr. charizma poznania v niektorých prípadoch nepodlieha kvalitnému a opatrnému rozlišovaniu, formulujú sa potom nesprávne zdravotné "diagnózy", ktorými je napríklad blamovanie sa "prorokov"), ktorý nie je pre svoj prehnaný subjektivizmus ochotný a schopný podrobiť sa biblickej zásade akéhokoľvek osvedčenia sa a konfrontácie. Mnohí mladí, pochádzajúci z praktizujúcich katolíckych rodín, nie sú otvorení na taký prístup a výklad Písma, ktorý poukazuje na zjavné medzery a nezrovnalosti v Johnsonovom pochopení reality vykúpenia. Zázraky a prejavy, ktoré sa údajne dejú v Betheli a na zhromaždeniach i na Slovensku, ktoré prijali túto teológiu, sú potvrdením pravosti nového alebo oživeného výkladu statí o Božej moci a konaní zázrakov.

napr.: 1 Kor 4,20: "Božie kráľovstvo nespočíva v reči, ale v moci."Mt 4,23: "Ježiš chodil po celej Galilei, učil v ich synagógach, hlásal evanjelium o kráľovstve a uzdravoval každý neduh a každú chorobu medzi ľudom."

Mt 8,16: "Uzdravoval všetkých chorých."

Mt 10,8: "Chorých uzdravujte, mŕtvych krieste; malomocných očisťujte, zlých duchov vyháňajte."

Jn 14,12: "Aj ten, kto verí vo mňa, bude konať skutky, ktoré ja konám, ba bude konať ešte väčšie, lebo ja idem k Otcovi."

Racionalita a schopnosť konfrontácie s použitím vecných argumentov v prospech prezentovaných tvrdení je v drvivej väčšine potlačená - častými argumentmi sú frázy typu "Otec ti to zjaví, ak budeš otvorený," odvolávanie sa na spomínaný svojský výklad (túžba po osobnom vzťahu s Bohom sa rozhodne správne prejavuje vo familiárnosti oslovení Boha, "Ocko", "Otecko", ale často sa zabúda na iné, rovnocenné Božie tituly a roviny vzťahu voči Bohu)

Písma a v niektorých prípadoch i oficiálnych cirkevných dokumentov. Cirkev musela pred niekoľkými desiatkami rokov obhajovať to, že viera neprotirečí rozumu a veriaci človek môže kriticky myslieť. Tu sa, v dôsledku potláčania, respektíve absencie vyjadrovania emócií, zdieľania a osobného vzťahu s Bohom stretávame s praktickými dôsledkami, ktoré v synergickom efekte s neznalosťou a nepochopením katolíckej náuky a rigidnými formami nábožnosti vytvorili živnú pôdu pre ujímanie sa koncepcie s bohatým zastúpením prvkov, ktoré v Katolíckej cirkvi akoby chýbali.

Základným problémom je teda možno ani nie tak forma projektu, ktorá ponúka konkrétnu realizáciu túžby po spoločenstve, vyjadrení sa a prehlbovaní vzťahu s Bohom, ale spomínaný obsah poznačený teológiou Bethelu, kde základné nepochopenie vzniklo v ponímaní reality ako takej a reality Božieho kráľovstva - hoci Ježiš niesol naše choroby a hriechy, svojou krvou zaplatil výkupné, prijal všetku moc a Božie kráľovstvo je realita, ktorá je realitou naozaj nielen "potom", pravdou zostáva, že ani po Kristovej smrti sa svet nevrátil do stavu pred hriechom, kedy by naozaj stačilo iba zriekať sa choroby, teda zjavného diablovho diela, a konať zázraky by bolo v tomto zmysle naozaj niečo prirodzené, lebo by boli vlastne iba aktualizáciou toho, čo Ježiš vydobyl, v jednotlivých prípadoch materiálneho, fyzického zla, o ktorom vieme, že ho už nemusíme trpieť.

Potrebné je zdôrazniť, že nikdy nebolo katolíckou náukou, že by choroba, smrť, bieda a ostatné neduhy boli Božou vôľou alebo Božím darom, ako si zjavne aj niektorí katolíci myslia, že sa verí. Keďže tu máme dočinenia s protestantským prístupom k výkladu Písma, nepomôže argumentácia chápaním niekoľkých storočí kresťanov, navyše v tomto prípade je prístup k Písmu akosi paranoidne imúnny i voči (vše)ľudskej skúsenosti života a logike rozumu, keďže ten stojí nekompromisne voči logike viery, v ktorej sa nadprirodzené stáva prirodzeným, ako to Boh údajne prisľúbil. Argumentácia sa musí teda zakladať len na Písme, no i keď opomenieme nezapísané Božie slovo, v Biblii nájdeme dosť miest na vyvrátenie vratkej predstavy o Kráľovstve. Dôkazy bude tiež potrebné brať z pochopiteľných dôvodov iba z Nového zákona, lebo Starý zákon sa v konečnom dôsledku v tomto ponímaní berie za relevantný do tej miery, do akej podporuje teológiu prosperity, víťaznú mentalitu Božích kráľovských synov a dcér.

Napriek tomu, že Ježiš už niesol naše choroby, nebola ľudská prirodzenosť vystrojená pôvodnou imunitou voči chorobám a neduhom, ktoré sú dôsledkom prirodzenosti poznačenej hriechom - choroba nebola v Božom pláne, teda nie je jeho vôľou. Realitu, stále zasahujúcu aj vykúpených ľudí - dokonca aj tých, ktorí prijali Ježiša, tak chápal aj sv. Pavol, lebo inak by sa za Timoteja iba pomodlil, uzdravil ho a nepísal by mu celkom prirodzené pokyny: "Nepi už iba vodu, ale pre svoj žalúdok a časté choroby užívaj trochu vína" (1 Tim 5,23).

Opomeňme satanov osteň - o ktorom Pavol hovorí, že mu bol daný a Pán od Pavla neodstúpil napriek tomu, že ho prosil (porov. 1 Kor 12) - nakoľko niekto môže povedať, že to nebola telesná choroba. Je to však otázka serióznej exegézy pre biblistov a nie spíkrov Godzonu. Grécke slovo astheneía, ktoré Pavol v tomto úryvku používa, je v Novom zákone použité niekoľkokrát a prekladá sa ako telesná choroba (napr. Lk 13,12; Jn 11,4; Sk 4,9), slabosť (Rim 8,26; Hebr 7,28). Evanjelista Matúš (8,16-17) ponúka interpretáciu starozákonného proroctva, cituje Izaiáša 53,4 a píše (ide o jedno z miest, ktoré konštituujú a na ktorých stojí teológia Bethelu!): «Uzdravoval všetkých chorých, aby sa splnilo, čo povedal prorok Izaiáš: "On vzal na seba naše slabosti (gr.astheneíai, lat. infirmitates)a niesol naše choroby."» To, prečo Pavol pozná a píše o slabostiach, astheneíai - ktoré zjavne existujú dokonca aj po Kristovej smrti, po tom, ako ich spolu s našimi chorobami Ježiš niesol - nech vysvetlí Bill Johnson alebo niekto z povolaných Godzonu, rovnako ako to, prečo Pán povedal Pavlovi, že v nich sa prejavuje Božia sila[1] - a to nie v zmysle že ich Božia moc hneď odstraňuje hoci aj v modlitbe (Pavol prosil trikrát) - a prečo sa nimi Pavol dokonca chváli a má v nich záľubu (porov. 2 Kor 11,30; 12,5.9.10).

Pavol hlásal evanjelium Galaťanom v telesnej slabosti, hoci ju Kristus už za neho niesol a Galaťania touto ich skúškou vzhľadom na jeho telo nepohrdli, ani ju neodmietli, ale prijali ho ako Božieho anjela, ako Krista Ježiša (porov. Gal 4,13-14) a nie ako človeka, ktorý neohlasuje a nežije správne Božie kráľovstvo a nechodí v moci.

Nasledujúce argumenty si vyžadujú viac pozornosti a snáď nie sú také prvoplánové ako bethelské chápanie veršov vytrhnutých z kontextu, v ktorých sa píše o zázrakoch. Hoci Pán poslal apoštolov kriesiť mŕtvych, v Novom zákone sa nachádzajú iba dva prípady vzkriesenia - vzkriesenia Tabity (Sk 9,41), prípadne Eutycha (Sk 20,10) - predpokladajme, že to neboli jediné dve úmrtia, s ktorými sa Peter a Pavol stretli, prípadne ku ktorému Petra zavolali, hoci vieme, že všetko nie je zapísané. Nikde zas nenachádzame zmienku o znamení, sprevádzajúcom tých, čo uverili, ktoré prisľúbil Pán: "Ak niečo smrtonosné vypijú, neuškodí im" (Mk 16,18).

V Skutkoch apoštolov sa píše, že Peter uzdravil muža chromého od narodenia, ktorého denne kládli k chrámovej Krásnej bráne (tá bola na východnej strane oproti Šalamúnovmu stĺporadiu, kde sa Ježiš prechádzal, ako píše Ján, hoci je samozrejmé, že chromý tam nemusel byť v čase, keď aj Pán). Muž mal vyše štyridsať rokov (porov. Sk 3,1-4,22). Prečo ho neuzdravil už Pán Ježiš, keď je veľmi pravdepodobné, že sa mohli stretnúť, ale až apoštoli? Hromadne neuzdravovali ani oni, lebo Pavol rozlišoval, či má niekto vieru a môže byť uzdravený (porov. Sk 14,9).

Silným argumentom je aj postreh ďalšieho bohoslovca. Ján píše, že pri rybníku pri Ovčej bráne v Jeruzaleme bolo päť stĺporadí: "V nich ležalo množstvo chorých, slepých a ochrnutých." Ján ale nikde nepíše, že by okrem človeka, chorého tridsaťosem rokov, bol Pán uzdravil aj niekoho ďalšieho z množstva nezdravých. Navyše, Židia prenasledovali Ježiša, lebo chorý si po uzdravení niesol lôžko. Keby ich bolo viac, Židia by to boli určite postrehli a využili (porov. Jn 5,1-18).

Nemožno popierať znamenia a zázraky, ktoré apoštoli konali a ktoré sprevádzali Cirkev počas celých dejín. Nemožno však popierať aj možnosť duchovnej aktualizácie Pánových slov a v tomto duchu vidieť tiež výroky o tom, že Ježiš niesol všetky naše choroby, slabosti a smrť. Ako sme videli vyššie, Ježiš sa naozaj obťažil našimi bôľmi, keď ich trpezlivo niesol spolu s ľuďmi a do noci sa im s láskou venoval. Takáto interpretácia je vernejšia biblickému posolstvu a jej praktickým dôsledkom pre nás je poznanie, že Ježiš i teraz trpezlivo nesie a zdieľa naše choroby s nami a venuje sa nám. V takomto zmysle nesenie chorôb a splnenie proroctva chápal aj svätopisec Matúš, keďže Ježiš v tom čase neprežíval žiadne fyzické utrpenie. Navyše komplexný pohľad na Zjavenie ukazuje, že niektoré choroby Ježiš uzdravoval na diaľku na intervenciu inej osoby, niekedy bolo uzdravenie procesom, niekedy nastalo v jedinom okamihu, niekedy ľudia čakali, kým príde na nich rad (prečo ich Pán nechal čakať, keď mohol uzdraviť všetkých naraz, nech vysvetlí Johnson), Lazára nechal zomrieť napriek tomu, že o chorobe vedel. Napokon, uzdravenia nie sú nutným dôsledkom príchodu Kráľovstva (nie v tejto pozemskej fáze), ale znamením jeho príchodu - neznamená to, že vzkriesený Lazár a mnohí uzdravení už boli uchránení od ďalších chorôb a nezomreli. Na zamyslenie je aj fakt, že Pavol po stretnutí s Ježišom tri dni nevidel.

V prísne materialistickom a iba doslovnom chápaní by sme naozaj už nikdy nemali trpieť, lenže dokonca aj telesná smrť, ktorú Ježiš tiež za nás reálne podstúpil, je realitou ľudského života naďalej - a zo Zjavenia vieme, že smrť, ako ju poznáme teraz, je dôsledok hriechu par excellence (porov. Gn 2,17; Múd 2,24; Rim 5,12; 6,23; 7,13) a napriek tomu ľudia už niekoľko storočí stále umierajú. Jednoducho, tajomstvo neprávosti stále pôsobí (porov. 2 Sol 2,7), vo svete je bieda, dôsledok hriechu, choroby, smrť a stvorenie sa stále zvíja v pôrodných bolestiach, kým sa nezjavia Boží synovia (porov. Rim 8,19-23)[2], kým nebude Boh naozaj všetko vo všetkom (porov. 1 Kor 15, 28), porušiteľné si neoblečie neporušiteľnosť (porov. 15,53nn) a až vtedy Kristovo vykúpenie, ktoré teraz prežívame v duchovnej rovine, bude celkom zasahovať aj našu fyzickú realitu, keď bude definitívne zničená smrť a choroba, keď bude nové nebo a nová zem, kde už nie je smrť, žiaľ, nárek ani bolesť (porov. Zjv 21,4).

Myslím, že je ale potrebné tiež poukázať na to, že popri cessacionizme (bolo potrebné zvoliť nejaký slovenský prepis), ktorý tvrdí, že nižšie charizmy, ako glosolália, xenolália, charizma konania zázrakov, uzdravovania, zanikli po prvotnom ohlasovaní apoštolov, stojí ako minimálne rovnocenný teologický názor kontinuacionizmus, ktorý tvrdí - napríklad i na základe vyjadrení sv. Pavla - že tieto charizmy neboli viazané iba na prvé ohlasovanie a nezanikli. Ak sa v praxi mladí zo strany zasvätených osôb stretávajú iba s apriórnym odmietaním čohokoľvek, čo sa vymyká rámcu osobnej skúsenosti týchto zasvätených, nie je vôbec dych vyrážajúce, že sa snažia o hlbšie poznanie tam, kde sa im ponúka. Zástancovia cessacionizmu musia priznať, že teologicky na teoretickej rovine problém nie je jednoznačne vyriešený, hoci to tak prezentujú. Tiež by bolo potrebné oboznámiť širšie kruhy hlbšie napríklad s náukou sv. Jána od Kríža, Učiteľa Cirkvi, ktorý o charizmách vedel, písal o nich a ponúkal konkrétne usmernenia. Aspoň pre katolíkov by duchovné bohatstvo a skúsenosť Cirkvi mohli udávať smer, ktorým sa možno uberať.

Triezvosť Jánovej náuky potvrdzuje zároveň metodologicky správny prístup ku zázrakom a znameniam. Vhodné je mierniť nadšenie zo zázrakov, i tých v Betheli, správnym prístupom k zázrakom ako takým - nemôžu byť kritériom pravdivosti tvrdení, keďže podľa takéhoto kľúča by musel byť vyhlásený za pravdivý tiež napríklad okultizmus vo všetkých svojich formách, učenie východných náboženstiev, všemožných cirkevných zborov atď. a napokon i bludné učenie a náboženstvo antikrista, keďže sv. apoštol Ján píše, že falošný prorok bude všetky klamstvá potvrdzovať znameniami. Vidíme, že sa tu uplatňuje nesprávny metodologický prístup hodnotenia pravdy podľa hlásateľa a jeho skutkov. Na tomto prístupe sa celé dejiny vyživuje existencia falošných prorokov a tiež odmietanie pravdy evanjelia na základe morálnych chýb kresťanov.

V ľuďoch, a to zvlášť v mladých, je veľké túžba po duchovne, po Božom slove. To vysvetľuje, že sa ľudia promptne vyzbierajú napríklad pastorom z Apoštolskej cirkvi na pokrytie nákladov s absolvovaním školy v Betheli[3], kapele eSPé na chválovú školu. Práve kvôli tomuto hladu po Bohu, by bolo možno vhodné preskúmať pozadie zboru Bethel. Bill Johnson spolupracuje s ďalším kvantom zborov a pastorov, ktorí na svojich zhromaždeniach konštatujú rovnaké úkazy, ktoré sa tam materializujú a zostávajú: zlatý prach, zlaté zuby, drahokamy, manna, pierka, "oblak slávy", zjavovanie anjelov a pod.[4] Nemožno nevidieť skutočnosť, že tieto zbory hovoria o používaní praktík, veľmi podobných praktikám napr. New Age, aj keď im dávajú kresťanské názvy, otvárajú sa prinajmenšom na suspektnú sféru duchovného sveta. Musíme obozretne brať do úvahy falošné obviňovanie a tendenčné podávanie informácií[5], no prejavy zachytené na rôznych videách nemôže nikto zdravo uvažujúci považovať za moc Ducha Svätého a spôsob, ako by sa normálny človek, nieto ešte kresťan, mal prejavovať.[6] V tomto kontexte, hoci to nie je žiaden vedecký argument, pre mňa naberá na závažnosti skutočnosť, že mnohí ľudia, ktorých niekoľko rokov poznám ako ľudí úprimného vzťahu s Bohom, vernej, hlbokej modlitby a pevnej osobnej viery, nezávisle od seba nemali z projektu Godzone dobrý pocit, niečo ich vyrušovalo a nebola to otázka formy projektu. Snáď sa tu prejavila charizmatická duchovná citlivosť, hoci ešte vôbec nepoznali obsah a keď sa oboznámili aj s učením podávaným projektom, prejavila sa skutočnosť, ktorú sme my veriaci pomenovali ako sensus fidei.

Projekt Godzone a jeho učenie je rozšírené, nie je to už otázka konkrétnej diecézy. Je zrejmé, že na ponímanie Kráľovstva a prežívanie kresťanstva má vplyv zbor Bethel. Dôležité je poznať jasné stanovisko lídrov projektu a zodpovedných osôb, tých, ktorí projekt zastrešujú - akým smerom chcú mládež formovať, kam chcú Cirkev na Slovensku smerovať a koľko toho chcú zo zboru v Californii prijať a odovzdať a ak to nie je všetko úmyselné, či sú ochotní vidieť konkrétne ovocie toho, čo a ako sa prezentuje, že to mnohých ľudí mätie.[7] Bolo by dobré poznať skúsenosti osôb, ktoré prijali formáciu v Betheli, a obsah toho, čo počuli, videli a zažili. Prijímanie ducha Bethelu a formácia v ňom je problematická po stránke teologickej, ako to je vidieť, ale myslím, že rovnako závažné sú mnohé náznaky otvárania sa na zvláštny duchovný svet a jeho prejavy, ako je to načrtnuté v závere. Obvinenia z New Age a okultných prvkov sú konkrétne a nie sú to anonymy.

2 Kor 12,9: "Stačí ti moja milosť, lebo sila sa dokonale prejavuje v slabosti (astheneía)."

Vo vyučovaní Godzone magazínu sa stať o bolestiach stvorenia a jeho čakaní na Božích synov vysvetľuje tak, že celá príroda čaká, kým my pochopíme Božie kráľovstvo a začneme uplatňovať moc, ktorú nám vydobyl Kristus. V tom prípade sa ocitáme v bludnom kruhu - apoštolov sprevádzali znamenia, ale Pavol napriek tomu tvrdí, že stvorenie je poznačené hriechom až doteraz - teda i v dobe, kedy píše on, v čase najmohutnejších znamení, na ktoré sa bethelské učenie odvoláva.

V učení Godzonu sa opäť zahmlieva obsah pojmov zachránení-vykúpení-spasení, hoci súvislosť medzi nimi je nepopierateľná a nestoja celkom abstraktne vzdialené od seba. Tieto teologické nuansy však zjavne nepatria do kategórie náuky duchovné mlieko. Podobne je to pri otázke hriešnosti, svätosti v knihách Billa Johnsona. Pokánie, ku ktorému Kristus vyzýval, a to práve pri ohlasovaní Kráľovstva, je tiež mimoriadne v úzadí, a to práve pod vplyvom neustáleho masírovania mysle sloganmi o tom, že Kristus už všetko zaplatil a my už nič nemusíme niesť, trpieť, iba prijať to, čo vydobyl. Znova sme pri otázke interpretácie, keďže ako katolíci tiež tieto skutočnosti veríme, ale tému vidíme v celom kontexte, kde má svoje miesto napr. téma odpúšťania a zadržiavania hriechov, ktorá vo svojich dôsledkoch celkom nepasuje do bethelského ponímania vykúpenia.