Pastori, ktorí kážu kráľa!

14.08.2019

V posledných desaťročiach veľa počúvame o "kráľovskej" službe v oblasti hlásania evanjelia a snahe o prebudenie.. Ak je v cirkvi používaný výraz "kráľovské, kráľovská", potom sa vám páči vízia "Zmeniť svet kráľovskou službou", ktorou sa vedenie v cirkvi snaží aplikovať na budúcnosť cirkvi alebo inštitúcie.

Musíme však vážne premýšľať o biblickom kráľovstve a mali by sme tak urobiť priamo kristocentrickým spôsobom. Pán Ježiš bol a je kráľom, ale nie kráľom, aký svet túži mať a nasledovať. Ježišovo kráľovstvo nie je a nikdy nebolo z tohto sveta. Pán Ježiš vládol službou sebazaprenia svojej Božskej podstaty, ktoré zahŕňa odmietanie slávy a bohatstva tohto sveta, odmieta postavenie a kariéru svetského kráľa, slúži utrpením a nikdy nebol mocnejší ako v okamihu svojej smrti. Táto služba skrýva v sebe múdrosť, pravdu a silu - ale obráteného druhu. Účasť pastora či evanjelistu na Ježišovom kráľovskom úrade nie je založená na bohatstve prijatia a uznania v cirkvi a v tomto svete, ani na veľkolepých stretnutiach lídrov na konferenciách a gospelových koncertoch. Naopak, pastier je vtedy najpodobnejší kráľ k Pánovi Ježišovi, keď slúži cirkvi v múdrosti a slabosti, keď vedie zbor s pokorou a znáša svoje bremená v modlitbe.

Božia múdrosť, rovnako ako kráľovstvo Kristovo, obracia svet na hlavu. Pastori sa samozrejme nemusia vyhýbať rozhodovaniu a presvedčeniu; musia "dať veci do poriadku", ako to Pavel nariadil Timotejovi. Hovorí tu o potrebe odvahy a vízie a pochopenia vernej pastoračnej služby. Uznanie krížovej povahy kráľovskej pastoračnej práce neznamená, že pastier nikdy nedospeje k záveru, nevystúpi vo viere ani neobhajuje iniciatívu. Starý a Nový zákon sú plné kráľov a apoštolov a ďalších vodcov, ktorí konali odvážne, ale pokorne v mene Božom a ktorí boli odhodlaní všetko opustiť a aj zomrieť pre Božiu pravdu.

Pastor či akýkoľvek služobník v cirkvi, ktorý chodí v pravde, sa nedrží iba "osvedčených postupov" alebo strategických vízií, ale sa prioritne opiera o biblickú teológiu a cestu kríža. Jadrom pastoračného vedenia je skutočnosť, že Pán Ježiš svojím osobným obetovaním sa na kríži otvoril Božie kráľovstvo na zemi. Na základe skutočnosti, že Pán Ježiš veriacich v neho vytrhol z moci temna a premiestnil do kráľovstva Syna svojej lásky,/Kol 1:13/ sú veriaci v Pána Ježiša Krista účastní na živote cirkvi Kristovej. Pastori, učitelia či evanjelisti sa nemôžu správať ako králi a v cirkvi panovať prostredníctvom manipulácie a snahy presadiť svoju vôľu, využívajúc umenie presvedčovania a manipulácie. Zúčastňovať sa na Ježišovom kráľovskom úrade sa neodvíja od totalitnej a manipulačnej moci kráľov tohto sveta, ale od slabosti kríža. Ten, kto chce s Kristom vládnuť, musí ukrižovať svoje žiadosti svojho tela. Biblický model ukrižovaného kráľa, ktorý vedie nielen slúžením, ale aj ponížením sa až do bodu smrti. Ak pastor nežije podľa tohto biblického modelu stáva sa falzifikátom resp. falošným služobníkom.

Pastierske vedenie by malo pochodovať do rytmu iného, ​​svetom vzdorujúceho bubeníka, ktorý sa zúčastňuje na Kristovom kráľovstve zosobnením krížovej múdrosti Boha.

Modlou cirkvi pod vedením falošných služobníkov je osobný úspech v oblasti rastu cirkvi počtom a materiálneho zabezpečenia. Ľudská snaha cirkvi zmeniť svet k lepšiemu sa podobá snahe napr. hnutiu Greenpeace, či inej enviromentálnej či humanistickej organizácie, ktorá stavia svoje aktivity na schopnostiach človeka presadiť seba a svoju víziu lepšieho sveta. Evanjelium sa používa ako základný nástroj na presadenie svojich osobných ambícií, na získanie popularity a uznania v tomto svete.

Nikde v Biblii nevidíme, že by ľudia s nadšením tlieskali Pánovi Ježišovi a jeho učeníkom. Nikde nevidíme snahu používať evanjelium ako nástroj na masovú evanjelizáciu bez teologickej znalosti Písma. Nikde v Písme nevidíme bohatých a úspešných apoštolov či evanjelistov, tobôž nie slávnych frontmenov gospelových skupín, ktorí si mohli dovoliť luxusné cestovanie po svete a žať slávu na javiskách "kresťanských" konferencií. Všetci skutoční nasledovníci Krista žili v prenasledovaniach, v mnohých zdravotných a materiálnych ťažkostiach a väčšinou zomreli násilnou smrťou. Základným predpokladom pre radosť z vyslobodenia je zármutok a ťažkosti či strasti života.

Evanjelium nie je gospelová rozprávka o kráľovskom úspechu v tomto svete, nie je o kráľovskom poverení "Zmeniť svet" alebo zaviesť na Zemi "Ježišovu kultúru", nie je receptom na víťazstvo nad chorobou, chudobou a utrpením vo svete. Evanjelium je pre tento svet neúspechom jeho nositeľa a zmŕtvychvstanie iba rozprávkou pre malé deti.

Evanjelium je zvesť o odsúdenom, prenasledovanom a opľutom kráľovi, ktorého ukrižovanie a zmŕtvychvstanie vedie človeka k pokániu, ak zaprie sám seba a ukrižuje svoje žiadosti a túžby, aby cez múdrosť kríža, ktorá je bláznovstvom svetu, získal spasenie a večný život.

Evanjelium odhaľuje skutočné a trvalé hodnoty, ktoré presahujú krátkodobé materiálne a duševné uspokojenie či úspechy v krátkom živote človeka na Zemi.

Tento materiál je voľne upravený zo zdroja zverejneného Pastora ako verejného teológa Kevina Vanhoozera a Owena Strachana.