Vianoce a Ty

19.12.2017

Niekto prežíva cez vianoce plnosť lásky, radosť z darčekov, z dobrého jedla, zo skvelej rodiny a zo skvelých priateľov. Niekto prežíva miesto radosti depresiu zo zlých vzťahov, z nedostatku, kvôli chudobe. Či už si bohatý alebo chudobný, skús si položiť otázku. Aký je môj vzťah s Bohom? Pretože bez vzťahu s Bohom, nemá život človeka zmysel, aj keby prežíval vianoce plné lásky, darčekov a bohatstva každý deň. Ale ani utrpenie zo zlých vzťahov a z chudoby nemá v živote človeka zmysel, ak nemá vzťah s Bohom.

Istý knieža, bohatý muž z miestnej smotánky, sa spýtal Ježiša: "Dobrý učiteľ, čo mám robiť, aby som bol spasený a získal tak do dedičstva večný život.

Ježiš mu odpovedal: "Prečo ma nazývaš dobrým? Žiaden človek nie je dobrý. Dobrý je iba Boh. Veď poznáš prikázania: Nescudzoložíš, nezabiješ, neukradneš, nebudeš falošne svedčiť, budeš si ctiť svojich rodičov!"

Knieža mu odpovedal: "Od svojej mladosti som všetky prikázania dodržiaval."

Ježiš mu odpovedal: "Ešte ti jedno chýba, predaj všetko, čo máš, rozdaj peniaze chudobným a budeš mať poklad v nebi. Potom príď a nasleduj ma!

Keď knieža počul odpoveď Ježiša veľmi sa zarmútil, lebo bol naozaj veľmi bohatý.

Ježiš keď videl jeho zármutok, tak tiež zosmutnel a vzdychol si: "Ako ťažko vojdú do kráľovstva Božieho ľudia, ktorí majú veľa majetku." Lukáš 18:18-24

Tento knieža vyrastal v cirkvi a od malička dodržiaval Božie prikázania. Mal teda vysoký morálny kredit, čo sa o mnohých bohatých ľuďoch nedá vždy povedať. Je možné, že zbohatol a stal sa kniežaťom aj preto, lebo od malička viedol čestný a zbožný život. Je možné, že rodičia tohto kniežaťa, boli tiež veľmi nábožní ľudia a taktiež dodržiavali Božie prikázania. Každý sused tohto kniežaťa mohol vidieť jeho zbožnosť. Je možné, že nebol lakomý a zo svojho majetku mnohým ľuďom pomohol, keď boli v núdzi. Je možné, že dával vysoké desiatky zo svojich príjmov do cirkvi. Cirkev má rada členov, ktorí sú bohatí, vysoko postavení, zbožní natoľko, že dávajú desiatky. Cirkev môže z týchto desiatkov hromadiť cirkevný majetok a platiť cirkevných zamestnancov.

Napriek zbožnému životu a dobrým skutkom, tento knieža nemal istotu spasenia. Istotu spasenia nemal ani knieža Nikodém, o ktorom vieme, že tajne obdivoval Ježiša.

Nikodém, zo spoločenskej vrstvy farizejov, bol jedným zo židovských kniežat. Raz v noci prišiel k Ježišovi a spýtal sa ho: Rabbi, vieme, že si prišiel od Boha ako učiteľ, lebo nikto nemôže činiť divy, ktoré ty činíš, keby nebol s ním Boh.

Ježiš mu dôrazne odpovedal: "Amen, amen ti hovorím. Ak sa niekto nenarodí znova, nemôže vidieť kráľovstvo Božie."

Nikodém mu povedal: "Ako sa môže znova narodiť človek, keď je už starý? Či azda môže druhý krát vojsť do života svojej matky a narodiť sa?"

Ježiš mu odpovedal: "Amen, amen ti hovorím, že ak sa niekto nenarodí z vody a z Ducha, nemôže vojsť do kráľovstva Božieho. Čo sa narodilo z tela, je telo, a čo sa narodilo z Ducha, je Duch." Ján 3:1-6

Židovské knieža Nikodém bol iste rovnako bohatý a zbožný muž ako nemenovaný muž, ktorý chcel dedične získať večný život. Vidíme, že bohatí a zbožní ľudia sa hanbili verejne priznať, že ich náboženstvo a bohatstvo im nedáva istotu spasenia.

Tieto zbožné kniežatá, obdivovali Ježiša, ale keďže Ježiš sa prevažne zdržoval mimo cirkev, tak sami vyhľadali Ježiša, aby sa spýtali na to, čo ich trápi. Nábožní a bohatí ľudia vo svojom vnútri vedia, že ich zbožnosť je len vonkajšou formou. Túto zbožnosť získali od malička náboženskou výchovou. Nikodém, bol dokonca farizej, tzn. učiteľ zákona v cirkvi. Nikodém bol členom učiteľského úradu cirkvi. Možno nie všetci farizeji, ale minimálne títo dvaja boli bohaté židovské kniežatá.

V katolíckom preklade Písma sa o nich píše ako o popredných mužoch a v Roháčkovom preklade ako o kniežatách. Vidíme teda, že tieto preklady sa zhodujú v tom, že nešlo o chudobných a bezvýznamných ľudí.

Bohaté kniežatá boli aj medzi Rimanmi alebo Grékmi, ale nepatrili medzi tých, ktorí by poznali a dodržiavali Božie prikázania.

Ježiš dal týmto kniežatám jednoznačne najavo, že bohatstvo a náboženstvo k spaseniu nestačí. Zakladať si na príslušnosti k rase a na náboženskom poste je tiež pre spasenie nedostatočné. Taktiež nestačí k spaseniu náboženská výchova a náboženské sviatosti. Židia majú v náboženstve obriezku a prinášanie obetí do chrámu a napr. katolíci majú krst detí a eucharistiu, avšak vidíme na príkladoch židovských kniežat, že k spaseniu to nestačí.

Každý kto chce byť spasený potrebuje vnútornú zmenu, ktorá privedie človeka k tomu, že sa zriekne samého seba. To znamená, že si prestane zakladať na svojej náboženskej výchove, na svojom postavení a na svojom majetku. Potrebuješ sa znova sa narodiť z vody a z Ducha hovorí Ježiš Nikodémovi. Voda je symbol vnútornej zmeny. Preto ak si uveril, že Ježiš je tvoj spasiteľ, ak si sa rozhodol, že chceš nasledovať Ježiša Krista, potrebuješ urobiť určité rozhodnutia. Tieto rozhodnutia, ktoré zmenia od základu tvoj životný postoj slávnostne potvrdíš vodným krstom. Vodný krst je symbol znovuzordenia. Lebo keď sa ponoríš pod vodu, tak symbolicky pochováš svoj starý spôsob života, svoje staré zmýšľanie, pochováš svoju hriešnu podstatu zdedenú po rodičoch. Pochováš aj svoje doterajšie náboženstvo, pochováš svoju hrdosť na svoj morálny kredit, ktorý si v náboženstve nadobudol. Tým náboženstvom môže byť aj ateizmus, čiže poznanie založené len na vedeckých dôkazoch.

Vodný krst je pohreb, ktorý vyjadruje, že si sa všetkého vzdal. Preto keď sa z vody vynoríš, si už úplne niekto iný. Narodil si sa znova.

Symbol vnútornej zmeny vyjadrenej vodným krstom k spaseniu nestačí, pretože v stave spasenia treba vytrvať. Preto Pán Ježiš pridáva k vode aj Ducha. Potrebuješ čerpať istotu spasenia z duchovného zdroja. Tým zdrojom je Svätý Duch. Preto potrebuješ prosiť nebeského Otca, aby ťa každodenne viedol skrze Svätého Ducha. Zdrojom trvalej istoty spasenia je trvalý vzťah s Bohom, nebeským Otcom. Nebeský Otec si ťa adoptoval obeťou Ježiša Krista. Vierou a vodným krstom si sa stal Božím dieťaťom. Aby si však Božím dieťaťom aj zostal a vyrástol do plnosti Ježiša Krista potrebuješ žiť duchovný život.

Pred znovunarodením z vody a z Ducha si bol duchovne mŕtvy a odsúdený do večnej smrti. Potom ako si sa skrze evanjelium a vieru znovunarodil si duchovne ožil. Prešiel si zo smrti do života. Vierou si prijal istotu spasenia. Viera bez skutkov je však mŕtva. Potrebuješ skutky viery. Tieto skutky pre teba pripravil Boh a Duch Svätý ťa vedie, aby si ich napĺňal. Duch Svätý ťa vedie, aby si vytrval vo viere, v rozhodnutiach, ako ej napr. vodný krst, pôst, modlitba alebo neustále vzdávanie sa svojich ambícií, svojho majetku a svojich morálnych úspechov.

Bez vedenie Duchom Svätým nie si Božím dieťaťom aj keby si sa sto krát pokrstil, alebo tisíc krát vyspovedal alebo od rána do večera kľačal na kolenách v kostole a neporušil žiadne Božie prikázanie. Ak si sa narodil z vody ale nie aj z Ducha nemáš istotu spasenia. Kto sa narodil aj z Ducha nie je viazaný zákonom a žije z milosti. Žiť z milosti sa dá iba na základe vnútornej zmeny, ktorá príde po novom narodení z vody a z Ducha.

Možno ťa ako dieťa obrezali, alebo pokrstili, možno ti vštepili náboženské zvyklosti, na základe ktorých sa modlíš, chodíš do kostola a dodržiavaš rôzne náboženské sviatky a zvyky a tak si na základe týchto okolností myslíš o sebe, že si kresťan.

A možno o tebe niekto prehlásil, že si spasený a potom si sa nechal z poslušnosti pokrstiť vodou. Ak však nemáš v živote istotu spasenia založenú na viere, na vodnom krste z viery, a hlavne na duchovnom vzťahu s Bohom, skrze Ducha Svätého, tak nie si znovuzrodený ale si stále duchovne mŕtvy.

Ak však si duchovne živý, tak máš nespochybniteľnú istotu spasenia tak túžiš po Bohu, túžiš po jeho slove a túžiš byť v spoločenstve živých kresťanov. A si pripravený kedykoľvek všetko opustiť, všetko stratiť, všetko vydržať, vo všetko sa ponížiť a od všetkých byť prenasledovaný pre Ježiša Krista.