Je úloha cirkvi legitímna, ak cirkev vlastní majetok?

19.03.2018

Boží zámer s izraelským národom.

Izraelský národ je zvláštnym národom, ktorý má množstvo prorockých zasľúbení od Boha. Tieto zasľúbenia sa však nevzťahujú na cirkev, ktorá vznikla na základe hlásania evanjelia Božieho Syna. Izraelský národ sa v histórii mnohokrát stal korisťou iných národov, pretože odmietol poslúchať hlas Boha a akceptovať zmluvu s Bohom. Boh však nikdy svoju zmluvu neporušil. Pokiaľ izraelský národ poslúchal Boha, tak bol silný a dominantný nad ostatnými národmi.

Počas Šalamúnovho kráľovstva vidíme túto dominanciu a zámer Boha s izraelským národom. Izraelský národ oplýva materiálnym bohatstvom a má politický vplyv, vždy vtedy, ak žije v poslušnosti voči svojmu Bohu. Boh chce, aby izraelský národ urobil známym Jeho meno. Boh chce aby, národy poznali, že On je Stvoriteľ a že iba On môže od ľudí požadovať Božské uctievanie. Iba Stvoriteľ je legitímnym Bohom ľudstva, ktorému patrí uctievanie. Boh vidí, že národy uctievajú miesto stvoriteľa veci a bytosti, ktoré On stvoril. Boh chce všetkých ľudí priviesť do strateného raja Adama, praotca Noeho. Bohu záleží na tom, aby Ho ľudstvo spoznalo. Preto dnes existuje izraelský národ, z ktorého si Boh vzal ľudskú podobu a stal sa človekom menom Ježiš. Ježiš je vyvrcholením zjavenia Boha národom sveta. V Ježišovi sa obnovuje vlastníctvo Boha nad národmi. Boh neprijíma do svojho vlastníctva národy cez cirkvi a rôzne ekumenické snahy, ale z každého národa prijíma toho, kto prijal obeť Ježiša a stal sa dieťaťom Božím skrze Ježiša.

Boh je legitímnym vládcom nad národmi v osobe Ježiša Krista.

Boh je legitímnym vládcom nad národmi v osobe Ježiša Krista, nielen preto, že národy stvoril a požehnaním ich rozmnožil, ale aj preto, že národy legitímne vykúpil z hriechu. Toto právo dané Ježišovi vidíme napr. v 2. žalme, avšak tiahne sa celým zjavením Biblie od knihy Genesis až po knihu Zjavenie Jána.

Boh nedal žiadne proroctvo alebo sľub novozmluvnej cirkvi, k tomu, že bude panovať nad národmi. Tento sľub je daný výhradne židovskému národu a napĺňa sa v Božom Synovi.

Jedinou úlohou novozmluvnej cirkvi je byť hlasom evanjelia.

Pavol apoštol ako zástupca novozmluvnej cirkvi hovorí, že Boh ho povolal k hlásaniu evanjelia, aby evanjelium počuli všetky národy. Všetku činnosť cirkvi podriaďuje Božiemu evanjeliu. Cirkev nie je a nemôže byť evanjeliu nadradená.

Jedinou úlohou novozmluvnej cirkvi je byť iba hlasom evanjelia. Úlohu cirkvi nie je vytvárať inštitúcie, budovať chrámy, rozmnožovať cirkevné majetky. Každý kresťan môže legitímne vlastniť majetok, ktorý potrebuje pre naplnenie svojich telesných potrieb. Avšak tento majetok nie je potrebný k zabezpečeniu vzťahu s Bohom. Cirkev pre svoju duchovnú funkciu, ktorou je hlásanie evanjelia nepotrebuje žiadny majetok. Majetok je materiálna vec, ktorá si vyžaduje starostlivosť a ktorej treba slúžiť. Cirkev, ktorá vlastní majetok, musí tomuto majetku slúžiť. Čím viac majetku má tým viac musí majetku slúžiť. Pánom v cirkvi sa napokon stáva majetok a nie Boh. Kresťania sa Boha nepýtajú ako majú s cirkevným majetkom naložiť, pretože Boh jasne deklaruje, že tento majetok treba rozdať chudobným a núdznym. Cirkev, ktorá vlastní majetok, tak prestáva slúžiť Bohu ale slúži mamone, pretože dvom Pánom sa nedá slúžiť.

Cirkev, ktorá vlastní majetok, je pod vplyvom  Boha, ktorým je mamon. mamon je zdroj túžby ovládnuť svet, túžby podmaniť si národy. Táto túžba je v cirkvi krásne zabalená do posolstva evanjelia. Evanjelium sa v cirkvi zmenilo na prostriedok rastu cirkevného majetku. Čím viac členov má cirkev, tým viac bohatstva vyprodukuje. Sú cirkvi (napr. cirkev Jehovových svedkov), ktoré 100 % svojho majetku využívajú iba pre svoj vplyv, pre svoju moc nad ľuďmi a pre rast cirkevného bohatstva. Ale ak aj 1 % svojho majetku cirkev využíva spôsobom ako cirkev jehovových svedkov, tak evanjelium v tejto cirkvi je falošným evanjelium.

Evanjelium jasne deklaruje čo má cirkev robiť s milodarmi a ako má kresťan nakladať so svojím majetkom. Určite s ním nemá nakladať tak, aby bol zdrojom cirkevného majetku a rastu bohatstva cirkevných funkcionárov.

Cirkevný majetok sa legalizuje hlásaním evanjelia. Je však hlásanie Božieho evanjelia podmienené vlastníctvom cirkevného majetku? U väčšiny cirkví áno, ale potom už to nie je Božie evanjelium. Bez majetku by cirkvi nemali prostriedky k šíreniu evanjelia. Ak je však evanjelizácia závislá na cirkevnom majetku, tak nie je to evanjelium mamonu? Nie je to Božie evanjelium, ktoré je zadarmo a vedie ľudí k pokániu. Evanjelium mamonu ľudí od mamonu neoslobodzuje. Členovia cirkví sú nevedomky otrokmi majetku. Aj keby všetok svoj osobný majetku rozdali chudobným, stále sú otrokmi cirkevného majetku.

Hlásanie evanjelia sa stalo produktom majetku inštitucionálnej cirkvi. Toto evanjelium nie je produktom Svätého Ducha a preto nevedie k skutočnému oslobodeniu. Takéto evanjelium je hlásané optikou proroctiev a Božích sľubov daných izraelskému národu a Božiemu Synovi, ktoré si inštitucionálna cirkev vzťahuje, vo svojej ľudskej (ba až démonskej) múdrosti demokratickým hlasovaním a neoprávnene na seba. Je to evanjelium, ktoré neslúži na slávu Boha, ale na rast cirkevného vplyvu využívaného na rast cirkevného majetku.

Cirkev, ktorá túži získať národy do sféry svojho vplyvu prostredníctvom evanjelia mamonu, v skutočnosti prináša na tieto národy náboženské otroctvo. Pričom cieľom evanjelia je sloboda skrze Syna Ježiša Krista. Mnohí kresťania žijú v klamstve náboženského otroctva. Myslia si, že sú v Ježišovi Kristovi slobodní, bohatí a spasení, v skutočnosti však žijú v otroctve, pretože slúžia pre rast cirkevného majetku a pre rast vplyvu cirkvi nad svojimi životmi.

Je takáto cirkev cirkvou Ježiša Krista? Je modlitba za národy v takejto cirkvi legitímna? Uvedomujeme si, že sme sa stali otrokmi náboženstva služby cirkevného majetku?