Je katolícka eucharistia zdrojom istoty spasenia?

23.08.2018

Duch Svätý nám dáva múdrosť a učí nás používať zdravý sedliacky rozum. Treba si uvedomiť, že Pán Ježiš nebol katolík, či evanjelik ani náboženský fanatik. Vyrástol v synagóge a žil podľa ustanovení zákona, ktoré Boh dal židovskému národu. Ježiš nezaložil žiadne náboženstvo ani nezaviedol žiadne pohanské rituály do existujúceho náboženstva. Ježiš sa veľmi kriticky vyjadril k povrchnému praktizovaniu náboženských rituálov, či už sa týkali jedla, očisťovania alebo napr. aj verejnej modlitby.

Pán Ježiš úplne jednoducho vysvetlil, že On prišiel, aby sa obetoval za hriešnikov a nie za spravodlivých náboženských ľudí.

Kto sa chce sám spasiť svojou spravodlivosťou, jednoducho neuznáva PRAVDU evanjelia a znevažuje dokonalú obetu Pána Ježiša Krista.

Svoju spravodlivosť môžeme schovávať za učenie cirkvi, za dobré skutky a dokonca aj za Božie slovo, ktoré si však samospravodlivý človek vysvetľuje po svojom. Pán Ježiš vyčítal náboženským ľudom, že pre svoju náuku popierajú PRAVDU Božieho slova. Pritom náuka náboženských vodcov v judaizme sa opierala práve o Božie slovo. O tých Pán Ježiš hovorí: "Ústami ma ctia, ale ich srdce je odo mňa ďaleko." O tých, ktorí nestoja v PRAVDE, ďalej na inom mieste v Písme hovorí: "Darmo mi hovoria Pane, Pane" a ďalej hovorí: "Nepoznám Vás, odídite odo mňa činitelia neprávosti."

Keď Pán Ježiš hovoril učeníkom pri poslednej večeri: "Toto je moje telo a toto je moja krv", tak ešte žil. Učeníci jedli nekvasený chlieb a pili víno. Keďže Ježiš žil, určite si nemysleli, že jedia jeho telo a pijú jeho krv. Pán Ježiš nerobí z ľudí kanibalov a ani nemal v úmysle zaviesť kňažskú službu = eucharistiu či svätú omšu. 

V evanjeliu Lukáša sa dozvedáme, že Pán Ježiš hovorí:  "toto robte na moju pamiatku". Čiže Pánova posledná večera je pamiatkou. Pamiatkou čoho? Pamiatkou spasenia. Spasenie si vyžaduje pokánie z hriechov, vieru, obeť za hriech a kňaza, ktorý obeť prináša.

Obeť môže prinášať iba kňaz. Obeť nemôže priniesť pastor, učiteľ, evanjelista, biskup, diakon, apoštol atď. Iba kňaz. V starom zákone Boh presne určil, kto môže a kto nemôže byť kňaz. Boh určil za kňaza aj svojho Syna Ježiša, ktorý ako obeť nepriniesol zviera prinesené hriešnikom, ale sám seba, svoje telo a svoju krv.

Starozákonní kňazi zomierali a na ich miesto nastupovali ďalší a ďalší.

Avšak Pán Ježiš bol vzkriesený a žije. Koná svoje kňažstvo v nebesiach, kde sa za nás prihovára. Môže niekto prevziať túto kňažskú úlohu pokiaľ kňaz žije?

Hebr 7:23-25 A tamtí (starozákonní kňazi) sa mnohí stali kňazmi, lebo im smrť bránila zostať, no tento (Ježiš), pretože zostáva naveky, má kňazstvo, ktoré neprechádza na iného. Preto môže naveky spasiť tých, ktorí skrze neho prichádzajú k Bohu, lebo žije stále, aby sa za nich prihováral.

Takže ak kňažstvo neprechádza na iného, ako môže kňaz v cirkvi existovať a prinášať obeť? Bola obeť Ježiša Krista nedostatočná?

Biblia hovorí, že všetko treba prijímať vierou. Ak som vierou prijal že telo a krv Ježiša Krista je obeť za moje hriechy a na základe tejto viery som urobil pokánie, tak som splnil toto slovo: Rim 10:10 Lebo srdcom veríme na spravodlivosť a ústami vyznávame na spásu.

Pán Ježiš je TELO, ktoré sa stalo SLOVOM. Ak verím Jeho slovu a vyznávam svoje hriechy, tak jem Jeho telo a pijem Jeho krv, pretože bez viery sa nemôžem ľúbiť Bohu (Žid. 11:6) a bez krvi niet odpustenia (Žid. 9:22).

Pán Ježiš hovorí, že On je živý chlieb z neba. Jn 6:48-56

Prirovnáva chlieb k manne, ktorá však nestačila k získaniu večného života. Pán Ježiš hovorí, že nielen chlebom bude človek živý ale každým Božím slovom. Lk 4:4

Židia tomu rozumeli telesne a pýtali sa: Ako nám môže tento dať jesť svoje telo?

Ježiš jednoznačne hovorí, že On je PRAVDA, On je Božie slovo, takže ak srdcom veríme V PRAVDU a PRAVDU ústami vyznávame, tak jeme Jeho telo. Pretože jeho slovo je pravý pokrm, lepší ako manna na púšti.

Lenže na čo mi je PRAVDA bez pokánia. Ak po poznaní PRAVDY žijem v hriechu šliapem po milosti Božej, čiže po krvi Ježiša Krista. Hebr 10:26 Lebo keď dobrovoľne hrešíme po prijatí známosti pravdy, nepozostáva už viacej obeti za hriechy,

Čiže negujem obeť za hriech. Obeť je krv a telo.

Ak teda pristupujem k Pánovej večeri, tak vyznávam, že verím, že som spasený. Na Pánovej večeri zjem kúsok chleba a vypijem trochu vína, na znak toho, že verím, že Ježiš je tá obeť, že Ježiš je môj spasiteľ. Božie slovo nehovorí, že požívaním Pánovej večere, prijímame znovu a znovu obeť za hriech. Pán Ježiš predsa nie je vypínač lampy, ktorú si zapnem podľa potreby. Ak verím, že lampa svieti, nepotrebujem ju skúšať zapínať. Ak verím, že On sa za mňa obetoval a vo viere som túto obeť raz prijal, nepotrebujem to opakovať, ale môžem si to pripomínať.

Lenže niektorí ľudia žijú v hriechu a tak pristupujú k Pánovej večeri nehodne. Pripomínajú si niečo, čo v skutočnosti nikdy vierou neprijali. Lebo iba blázon po prijatí PRAVDY dobrovoľne hreší. No a hriech je zdrojom mnohých duševných a následne aj telesných chorôb. Mnoho nešťastia si privodí človek, ak dobrovoľne žije v hriechu.

Potrebujem eucharistiu ak dobrovoľne nežijem v hriechu? Ak slnko nezapadá nad mojím hnevom?

Potrebujem ihneď robiť pokánie ak náhodou zhreším a spolieham sa na to, že Ježišova obeť platí aj pre hriechy, ktoré ešte len spácham, ale ich neopakujem, čiže v nich nežijem. 1Jn 1:10 Keď povieme, že sme nehrešili, robíme ho lhárom, a niet v nás jeho slova.

Takže nemôžem tvrdiť, že nie som hriešnik. Ani za Pannu Máriu alebo akéhokoľvek svätého nemôžem tvrdiť, že bol bez hriechu, pretože každý človek potrebuje Spasiteľa. 

Rim 3:22-24 Božia spravodlivosť skrze vieru v Ježiša Krista pre všetkých, čo veria. Lebo niet rozdielu: veď všetci zhrešili a chýba im Božia sláva; ale sú ospravedlnení zadarmo jeho milosťou, vykúpením v Kristovi Ježišovi.

Rim 5:12 Preto ako skrze jedného človeka vstúpil do tohto sveta hriech a skrze hriech smrť, tak aj smrť prešla na všetkých ľudí, lebo všetci zhrešili.

1Jn 3:6 Nikto, kto zostáva v ňom, nehreší, a nikto, kto hreší, ho nevidel ani ho nepoznal.

1Jn 3:9 Nikto, kto sa narodil z Boha, nerobí hriechu, lebo jeho semä zostáva v ňom, ba ani nemôže hrešiť, lebo sa narodil z Boha.

Takže ak som sa narodil z Boha môžem žiť v hriechu? Nemôžem, lebo žijem pod milosťou a nie pod zákonom.

No a ak ma aj obviňuje moje srdce (svedomie), tak verím, že Boh je väčší ako moje srdce a mám smelú dôveru v Boha, v tom, že som ospravedlnený a pred Bohom svätý. 1Jn 3:19 - 22 a ďalej.

Takže som hriešnik, ktorí už nemôže hrešiť a žiť v hriechu, pretože som sa narodil znovu z Boha ( z vody a z Ducha). Nechal som sa pokrstiť vodou (baptizó - ponorením = symbol pohrebu starého hriešneho Ja) a prijal som dar Nebeského Otca = Svätého Ducha, aby bol mojím pomocníkom, učiteľom a viedol ma ku dokonalosti Kristovej. Preto je Pánova večera pre mňa vyznaním viery v dokonalé odpustenie hriechov a nie znovu prijímanie obete za odpustené hriechy, pretože kde sú hriechy odpustené, tam už niet viac obete za hriech. Hebr 10:18 (1Jn 2:12 Píšem vám, deti: Pre jeho meno máte odpustené hriechy.)

Katolícka sviatosť krstu nie je biblický krst na základe viery. Katolícka birmovka nie je dar Svätého Ducha. A tak katolíci nemajú vieru v dokonalé odpustenie, ktoré vedie k istote spasenia. Takže hlásajú iného Krista a iné evanjelium, ktoré apoštoli nehlásali, pretože ich evanjelium nevyslobodzuje z hriechu. Čiže falošný Kristus, falošné evanjelium = falošná cirkev = neviestka = okultizmus.

O čom je evanjelium Ježiša Krista? O PRAVDE, ktorá vyslobodzuje z hriechu.

Lenže ak niekto verí cez svoje náboženstvo a nie cez Slovo Božie, tak nemá poznanie PRAVDY a nemá vieru a istotu spasenia. Tak potom potrebuje kňaza a obete za hriech. Kňaz zasa potrebuje pre svoju prácu zákazníkov a ich peniaze, aby mal z čoho žiť. Z Pánovej večere teda, urobili transsubstanciou, okultný prejav. Celá katolícka omša je súbor okultných praktík, pretože ju vedie kňaz, ktorý nemá opodstatnenie v PRAVDE, Svätého Písma.

Každý, kto miluje PRAVDU, chápe tieto veci a nemôže zotrvávať v klamstve. PRAVDA nie je o teologickej vzdelanosti a o pocitoch. PRAVDA je rozhodnutie a láska k PRAVDE je pokora a pokánie pred Božím slovom, nie pred ľudskou náukou, nech by bola akokoľvek sofistikovane podaná.

Každý sa musí sám rozhodnúť a skutkami vieru potvrdzovať. Pretože podľa listu ap. Jakuba sú skutky merítkom viery. Účasť na katolíckej eucharistii je skutok nevery, skutok vyplývajúci z neistoty spasenia, pretože falošný kňaz prináša znovu obeť za hriech. Prečo falošný? Pretože Ježiš je žijúci a posledný platný kňaz, on prináša obeť, on koná kňažskú službu priamo pred trónom Otca v nebesiach.