BIBLIA JE PRAVDIVÉ SVEDECTVO V ČASE

Ak existuje Boh a Biblia je Božie slovo, tak máš veľký problém, ak neveríš. Bez viery nemôžeš nadviazať spojenie s Bohom. Skúmaj dôvody svojej nevery.

Môžeme dnes - v 21. storočí brať Bibliu vážne? Nie je snáď plná protirečení, nezmyslov a historických nepresností? Nevyvrátili jej autenticitu archeologické nálezy? Racionálne uvažujúci človek verí, že spoľahlivosť každého historického dokumentu je potrebné preveriť. Skúsme teda odložiť naše predsudky a pocity bokom a preskúmajme Bibliu z pohľadu histórie a archeológie.

Biblia (z gr. biblia = knihy) nie je jediná kniha. Je to vlastne akási "knižnica", ktorá obsahuje desiatky kníh napísaných v časovom rozpätí vyše 1 500 rokov. Písalo ju viac ako 40 autorov rôznych postavení (od kráľov, vojenských hodnostárov, roľníkov, úradníkov, filozofov, rybárov, básnikov, hudobníkov, učencov až po pastierov). Bola písaná na troch rôznych kontinentoch (v Ázii, Afrike a Európe), v troch rôznych jazykoch (hebrejčine, gréčtine a aramejčine), v rôznych dobách a pri rôznych duševných rozpoloženiach autorov. Bola písaná v širokej rozmanitosti literárnych útvarov, ktoré zahŕňajú poéziu, historické rozprávanie, osobnú korešpondenciu, memoáre, biografiu, zákon, proroctvo atď. Napriek svojej rôznorodosti a adresovaniu mnohých kontroverzných tém života je Biblia až neuveriteľne jednotná.

Lewis S. Chafer, zakladateľ Dallaského teologického seminára to zhrnul takto: "Biblia nie je kniha, ktorú by človek napísal, keby mohol, alebo mohol napísať, ak by chcel." 

Táto neobyčajná jednota uprostred takejto rozmanitosti je prvým náznakom toho, že jej tvrdenie o tom, že je inšpirovaná Bohom, je pravdivé.

Uznávaný židovský archeológ Nelson Glueck tvrdí: "Jednoznačne môžeme vyhlásiť, že žiadny archeologický objav nikdy nebol v protiklade so správne pochopenými biblickými zmienkami. Množstvo archeologických objavov potvrdilo rámec a často aj presné detaily historických zmienok v Biblii.

Ravi Zacharias, hosťujúci profesor na Oxfordskej univerzite, poznamenáva: "Fakticky vzaté, Nová zmluva je jednoznačne tým najlepšie podloženým starovekým dielom, a to tak v otázke samotného počtu dokumentov a časového rozpätia medzi udalosťami a dokumentmi, ako aj v otázke rozmanitosti dostupných dokumentov, ktoré ho môžu potvrdzovať alebo vyvracať. Medzi rukopisnými podkladmi iných starovekých diel nenájdeme nič, čo by sa Novej zmluve - pokiaľ ide o dostupnosť textu a jeho ucelenosť - vyrovnalo. Nová zmluva je bez otázok najlepšie podložené staroveké dielo, čo sa týka celkového počtu dokumentov, časového úseku medzi udalosťami a dokumentom, a množstva podporujúcich či popierajúcich dokumentov. Neexistuje nič obdobné medzi dôkazmi starovekých rukopisov, čo by sa vyrovnalo tejto textovej dostupnosti a jednote."

Josephus Flavius bol židovský historik (asi 38 - 100 n. l. ). V jeho diele Židovské starožitnosti sa zmieňuje o Ježišovi a jeho poslaní: "Asi v tom čase žil Ježiš, múdry človek, ak je vôbec správne nazývať ho človekom. Konal totiž podivuhodné skutky a bol učiteľom ľudí, ktorí majú radi pravdu. Získal si mnohých Židov aj Grékov. On bol Mesiáš. A keď ho dal Pilát na návrh našich popredných mužov ukrižovať, tí, čo ho od počiatku milovali, ho neopustili, lebo tretieho dňa sa im ukázal živý, ako o ňom spolu s tisíckami iných úžasných vecí predpovedali Boží proroci. A toto pokolenie, nazvané po ňom kresťanmi, dodnes nevymizlo.

Obsah novozákonných kníh bol v súlade s tým, čo videli tisíce svedkov na vlastné oči. Apokryfné spisy týkajúce sa udalostí Nového zákona vznikali hojne v 2. až 5. storočí, teda po vzniku inšpirovaných biblických spisov napísaných v rokoch 50 - 100 (125) po Kr. Apokryfných evanjelií narátame okolo dvadsiatky, okrem toho existujú ešte apokryfné skutky, listy i apokalypsy. Prameňom pre apokryfy sú inšpirované biblické spisy. Na rozdiel od nich sú plné nábožnej fantázie a niekedy aj podozrivých filozofií: opisujú enormný počet zázrakov a uvádzajú detaily uspokojujúce ľudskú zvedavosť, o ktorých evanjeliá múdro mlčia. Napr. Judášovo evanjelium, ktoré napísala sekta gnostikov medzi rokmi 130 - 170 n.l. Jakubovo či Tomášovo evanjelium, ktoré pochádza asi z roku 140 n. l. a mylne nesie apoštolovo meno, je ďalším príkladom takéhoto falzifikátu. Tieto spisy a ďalšie tzv. gnostické evanjeliá veriaci neprijali, lebo boli zjavne v rozpore so známym učením Ježiša Krista a Starej zmluvy, obsahovali legendy plné bizarnosti a často aj historické a geografické nepresnosti.

V roku 367 n. l. spísal Atanázius formálny zoznam 27 kníh Novej zmluvy (ide o ten istý zoznam, ktorý používame aj dnes). Krátko potom začali v cirkvi kolovať zoznamy vytvorené Hieronýmom a Augustínom, ktoré uvádzali tie isté knihy. Avšak väčšina kresťanov takéto zoznamy ani nepotrebovala. Viac-menej celá cirkev totiž uznávala a používala práve tieto knihy už od prvého storočia. Spísanie týchto zoznamov začalo byť dôležité hlavne preto, lebo cirkev sa postupne šírila za hranice grécky hovoriacich krajín a bolo potrebné Písma prekladať, a navyše vznikali sekty, ktoré sa od cirkvi odštiepili a písali si vlastné "sväté" knihy.

Dnes je deň spasenia

Nečakaj do zajtra, lebo nevieš či zajtra budeš žiť. Nebeský Otec, Pán Ježiš Kristus a Duch Svätý, jedným slovom Boh, ťa chce teraz zachrániť od večnej smrti. Potrebuješ iba vierou prijať Boží dar, evanjelium - radostnú správu o spasení a o večnom živote v dome nebeského Otca. Nezahoď túto príležitosť, nepohŕdaj Božou milosťou a nechaj sa viesť k Bohu. Možno ti pomôže moje svedectvo alebo moje blogy, ktoré vznikajú z môjho duchovného života s Bohom. Stačí iba otvoriť ústa a osloviť Boha napríklad touto modlitbou:

"Bože, ak existuješ, ak si naozaj obetoval svojho Syna Ježiša Krista, za mňa hriešneho človeka, tak ťa prosím, daj sa mi poznať.
Ak je pravda to, čo je napísané v Biblii, a nie to čo ma naučili ateisti, tak ma o tom presvedči.
Ak je pravda to, čo je napísané v Biblii a nie to čo ma naučili náboženské tradície, tak ma o tom presvedči."

Ak s úprimným srdcom oslovíš Boha, neverím, že by ti neodpovedal.